Stretávam sa s tým často: silní technickí lídri. Výborní analytici. Precízne procesy. A napriek tomu… v tíme cítiť napätie, ktoré nikto nahlas nepomenúva.

Na jednom projekte som sledoval situáciu, kde sa riešili len fakty, čísla a výkon. Emócie akoby nemali miesto. Keď sa niekto pokúsil povedať, čo naozaj prežíva, bol na to dôrazne upozornený a diskusia sa rýchlo vrátila k tabuľkám a úlohám. Navonok všetko fungovalo. Vnútri však rástla frustrácia.

TECHNOKRATI často neignorujú emócie naschvál. Len ich nikto nenaučil, že práca s emóciami nie je slabosť – ale nástroj riadenia.

Keď líder nevie vytvoriť bezpečný priestor, ľudia si „nosia“ nevypovedané veci medzi sebou.
Výsledkom sú tiché konflikty, únava a postupná strata motivácie.

Potom od týchto ľudí počuje niečo ako – ja tomu už sám neverím, už sa ani sám neviem motivovať. Pre mňa to znie ako: “Haló, pomóc.” Nie všetci vnímajú takéto volanie o pomoc. Dobrá správa je, že sa to dá meniť bez veľkých revolúcií. Funguje kombinácia otvorených workshopov o emocionálnej inteligencii a individuálnych koučovacích stretnutí pre vedúcich – prakticky, bez teórie navyše.

Ak máte pocit, že váš tím funguje výkonovo dobre, ale niečo v atmosfére „drhne“, pokojne mi napíšte správu alebo komentár. Rád sa pozriem na vašu situáciu a navrhnem konkrétne riešenie.