Kedy je už naše manažérske nasadenie kontraproduktívne?

Aurel, hlavný projektový manažér, riadi s tímom podriadených veľký projekt. Ostatní  manažéri, nasadení na tento projekt, to s Aurelom nevydržali pre jeho autoritársky štýl riadenia a ďalšie chuťovky, ktorými sa dá vysvetliť výraz bossing. Takéto projektové riadenie je kontraproduktívne pre celý projektový tím, projekt samotný a zo skúsenosti si dovolím tvrdiť, že to dobehne aj samotného Aurela. Môj kolega lektor používa trefnú vetu – „Nenahraditeľných sú plné cintoríny“.

Ako spoznáme, že Aurelovo manažérske nasadenie pri riadení projektových tímov je už cez čiaru?

• nespozoroval, že projektový tím je už vo fáze formingu, alebo performingu
• škodí sebe, lebo preberá zodpovednosť (manažérsku opicu na seba),
• čím nerozvíja svojich podriadených (o dopadoch tohto správania sme písali v predchádzajúcich článkoch o alibizme, prokrastinácii, ale aj v našom E-booku)
• šíri okolo seba egoistickú atmosféru riadenú strachom. Takáto „firemná nekultúra“ sa šíri formou zlého mena a na projekte logicky nechce nikto pracovať. Veď prečo aj, projekt je vždy spojený s určitou mierou rizika a ak ste za svoje chyby neustále trestaní, tak prečo by ste sa púšťali do niečoho extrémne náročného? Radšej ostanete pekne potichúčky vo svojej komfortnej zóne. A to je škoda.

Aurel potrebuje nastaviť zrkadlo. Tu sú moje dva pohľady na Aurela a situáciu, ktorú tvorí:

• pohľad prvý cez optiku podriadených – pre niečo ste sa do takéhoto projektového tímu dostali. Váš nadriadený je v tomto prípade vašim učiteľom a projekt je lekciou, ktorú máte pochopiť. Začnite hľadať v sebe to, čo vám bráni asertívne komunikovať a postaviť sa nadriadenému čelom. Hovorím o otvorenej komunikácii so všetkou úctou voči nadriadenému. Ak vám na projekte skutočne záleží, veríte v naplnenie cieľa projektu, tak si určite nájdete aj vhodnú formu a čas na komunikáciu svojich myšlienok. Ak to však neurobíte, uškodíte projektu, ale najmä sebe. Nepochopená lekcia sa bude opakovať!
• druhý pohľad je cez pozitivistickú psychológiu Martina Seligmana s farebným filtrom Simona Sineka. To správanie, ktoré má Aurel pri výkone svojej práce je predsa len naučené. Ak dnes riadi oddelenie, projekty, ľudí, tak treba povedať, že sa to niekde naučil. Vychádzal z toho, ako bol vychovávaný, čo mu prinášala doba, v ktorej sa ako mladý líder formoval, čo videl okolo seba. Pomôžme teda Aurelovi tým, že s ním budeme komunikovať asertívne a dávať mu pozitívne príklady.

Haló Aurel, je čas pozrieť sa do zrkadla, zamyslieť sa a zmeniť štýl riadenia. Viem, je to náročný proces sebarozvoja, s potrebou odstrániť a prepísať staré vzorce za nové. Chvíľu to potrvá, ale dá sa to. Začni tu a teraz. Uvedomenie je prvým krokom k úspechu. Okrem toho, že riadiš projekty a ľudí nevhodným spôsobom, tak je tu ešte jeden dôležitý faktor, na ktorý by si mal myslieť – TY si trénerom budúcich generácií. Chceš, aby takto vytrénovaný manažér riadil Tvoje deti? Aby chodili do práce so strachom a odporom? Určite nie. Zmeň seba, zmeníš svet, Tvoji podriadení, ale aj Tvoje deti budú mať #spokojnyzivot. Pri práci budú cítiť radosť, jasnosť a ľahkosť. Až tak ľudia zažiaria a budú robiť naplno.

Vaši lektori Barbora a Martin