V projektovo orientovaných organizáciách sa ma lídri a konatelia pýtajú, ako dokážu efektívne motivovať svojich nasledovníkov k inováciám. Je to zložitejšia téma, ale pokúsim sa ju popísať na základe svojich poznatkov z týchto organizácií:

1 – Každý sme iný, niektorí sú proaktívni, iní reaktívni. Rozoznávame až 5 skupín nasledovníkov:

1. Inovátori
2. Skorí adaptátori
3. Skorší hlavný prúd
4. Neskorý hlavný prúd
5. Nerozhodní

Spolupracovníkov môžete rozdeliť aj do troch skupín, toto rozdelenie sme už popisovali v jednom z našich predchádzajúcich článkov, kde sme vysvetlili teóriu „Ľudia na plote“

Jednoducho povedané, tí vľavo sú proaktívni, u ktorých je záujem o nové veci prirodzený a vyhľadávajú ho. Reaktívni nasledovníci (od stredu napravo) sú v projektových tímoch tiež extrémne dôležití, prinášajú istotu a bezpečie, hoci to s nimi pri zavádzaní zmien nie je najjednoduchšie. Ak by som mal tento prvý poznatok zhrnúť do jednej vety , tak: „spoznajte svojich ľudí, aby ste vedeli, od koho môžete inovácie očakávať a koho budete musieť ešte aj do nevyhnutných zmien tlačiť“.

2 – Druhým faktorom je štýl riadenia a spôsob komunikácie. Ak riadite hlavne autokraticky a váš riadiaci profil sa podobá skôr profilu „kvetu v kvetináči“, dôsledkom bude fakt, že vaši nasledovníci nebudú schopní ani ochotní inovácie ponúkať.

Tip – aj keď ste proaktívny „kvet v kvetináči“, snažte sa minimálne prispôsobiť štýl riadenia na konzultatívny. Tu nestačí byť participatívny a už vôbec nie je vhodné riadiť firmu voľnou rukou.

3  – Tretí faktor je azda najdôležitejší na pochopenie celej problematiky. Predstavte si, že ste projektový manažér a dennodenne riešite situácie, ktoré vám realizácia projektu prináša. Ak sa na to pozriete z tohto uhla pohľadu, pochopíte, že vaši ľudia sú v podstate permanentne „online“ pri hľadaní riešení. Na inovácie v procese jednoducho potrebujú pokoj a čas. Presne tak, a to sú faktory, ktoré pri projektoch nemáte. Takže kedy by mali vaši nasledovníci tie inovácie prinášať?

Ako teda inovovať projektovo orientované organizácie? V podstate máte niekoľko možností, ja však uvediem len tieto 3:

• Budete naďalej motorom spoločnosti a hlavne vy budete nositeľom inovácií so všetkým, čo k tomu patrí – motivácia, zaškoľovanie, kontrola, procesy a pod.
• Začnete budovať firemnú kultúru podľa metodiky Kaizen, čím dáte voľnosť vašim nasledovníkom. V tomto prípade to však znamená povoliť tlak, ktorý vy osobne vyvíjate smerom k inováciám.
• Tretia možnosť je akási kompilácia prvých dvoch možností v spolupráci s externými konzultantmi. Tu odporúčam komplexný prístup, ktorý poznáte z učiacej sa organizácie. Pekne ho popisuje napríklad aj portál Euroekonóm. V podstate si treba uvedomiť, že ide o dlhodobý proces so všetkým, čo k tomu partí.

Ak poznáte alebo aplikujete iné možnosti riešenia tohto problému, tak nám napíšte. Spoločne sa učíme a spoločne sa snažíme o #spokojnyzivot.

Ak riadite projekty mimo sídlo, či prevádzku spoločnosti, dávam tip na inováciu, s ktorou sa aktuálne hlbšie zaoberám a to je Field Service Management. Moje skúsenosti s prechodom na FSM vám napíšem v niektorom z ďalších blogov.

Vaši lektori a konzultanti Barbora a Martin