Rozdiel medzi manažmentom ľudí a leadershipom je asi taký, ako medzi tenisom a spoločenskými tancami.

Je totiž na vás, ako to robíte. Tenis ako šport má svoje pravidlá a svojich fanúšikov. Je to krásny a uznávaný šport, avšak neprenášajte jeho pravidlá na riadenie ľudí. V dnešnej dobe je to neakceptovateľné.  Z tohto uhla pohľadu sa takýto manažér snaží o dosiahnutie výhry, to znamená, že niekto popri ňom bude porazený. Prečo je to tak? Kto hrá tenis, mieri svoje podania a údery na slabé stránky svojho spolupracovníka. Snaží sa zasmečovať tam, kde  to pre súpera najnepríjemnejšie. Chce ho ubehať, vytrápiť, prelomiť jeho tlak. A tlak vždy spôsobuje protitlak. Nástroje manažéra „tenistu“ sú autokratické  nariadenia, príkazy, zastrašovanie a dehonestácia… Správa sa viac agresívne ako asertívne.  My sme za „4P nenásilnej komunikácie“, tá je ďaleko efektívnejšia.

Poďme ale pozrieť na niečo tak krásne ako je tanec. Líder je v tomto ponímaní v úlohe choreografa, scenáristu. Snaží sa o využitie silných stránok svojich ľudí tak, aby to vyzeralo čo najlepšie. Uvedomuje si, že v tomto prípade ide o kontinuálne zlepšovanie. Aj vaši ľudia sa vyvíjajú – študujú, odchádzajú, prichádzajú a pod. Všeobecne sa ale líder snaží o súlad v dlhodobom kontexte a dopĺňa svoj tím na základe:

• spoločných hodnôt – teda hodnôt z firemnej politiky, ale aj osobnostných. Je to úplne prirodzené, je to zákon príťažlivosti. Ak aj spraví to, že do svojho tímu vezme človeka, ktorý uznáva iné hodnoty, tak nastanú len dve možnosti. Buď nový člen spoločné hodnoty príjme, alebo skôr či neskôr z tímu vypadne.
• osobnostných silných stránok – ak potrebuje sólistu, bude hľadať asertívneho excentrika, ak chce tímového pracanta, bude hľadať osobnostne vyváženého a spolupráci nakloneného člena.
• tímových rolí tak, aby jeho tím zosúladil a vytváral synergiu

O hľadaní a využívaní silných stránok u spolupracovníkov sme už popísali v našich článkoch aj e-booku veľa, ale stále toho nie je dosť. Na našich pracovných cestách za poznaním aj v tejto dobe stretávame s účastníkmi leadershipových vzdelávaní, ktorí s nami chcú hrať „tenis“. V prípade riadenia ľudí sa ale snažíme o ich #spokojnyzivot, takže za nás je to o formulke „Smiem prosiť?“.