Nezaradené

Osobnostný rozvoj brzdený korporátnym myslením

Dnes sa pozrieme na to, prečo KPI a performance management brzdia osobnostný rozvoj.

Minulý týždeň som mal tú česť zapojiť sa do analýzy jedného slovenského podniku, ktorý sa zaoberá vývojom a predajom softvéru. Z vlastných analýz im vyplynulo, že by potrebovali posilniť v niektorých veciach. Sami to popisujú tak, že vlastný potenciál ešte ani neotvorili. Prvý krok mali teda už za sebou a je sebapoznanie. Určite to začína tu, v jasnom popise silných stránok s potenciálom na rozvoj.

Prečo o tom píšem? Z môjho uhla pohľadu je to zlomový bod, ktorý určuje, či sa takýto sebarozvoj podarí, alebo zmena nebude vôbec prijatá. Silným faktorom, ktorý tento bod ovplyvňuje, je naša minulosť, skúsenosti a vlastne všetci naši „tréneri“, ktorí nám doteraz nahrávali vzorce do hlavy. A verte, že sme ich kopírovali. Veď sme k nim vzhliadali, snažili sa im zapáčiť – možno aj tým, že sme si privlastňovali ich formy správania. (napr. „Metóda zrkadlenia“ z neverbálnej komunikácie, ktorú nás nikto nemusel učiť a predsa ju perfektne zvládame).

Potrebujete dôkaz? Už ste sa niekedy pristihli, že ste vlastnému dieťaťu spravili to isté, čo vám robili vaši rodičia? A keď ste boli deťmi, tak ste si hovoril, toto ja nikdy robiť nebudem?

Teraz k veci: manažér, ktorý riadi malý podnik, prišiel z korporátneho prostredia. Je nabudený, ambiciózny a odhodlaný splniť všetky výzvy, ktoré si s konateľmi spoločnosti zadefinoval. Jasné, veď na to tam je. Ale presne tu treba začať. Zmenu firemnej klímy vieme zmeniť jedine cez seba. Očakávať od zmeny od iných, pričom ja ako alfasamec sa budem správať podľa starých „naučených“ vzorcov, formou autokratického riadenia cez tlak a „musizmy“, je len sci-fi.

Prechod od performance manažmentu k leadershipu začína u lídra a šíri sa virálne. Sú k tomu nápomocné dva základné nástroje:

  • Emócie, ktoré sa šíria vertikálne a pripomínam, že hlavne virálne. Je na nás vidieť, ako sme tú zmenu poňali sami.
  • Druhý nástroj je v podstate priamo naviazaný na emócie a je to schopnosť inšpirovať. Ak si ešte spomínate na  motivačné teórie ako dvojfaktorová teória, či interná a externá motivácia, tak vedzte, že pre lídra je dôležitá aj schopnosť inšpirovať, aby náš podriadený naštartoval svoju vnútornú motiváciu.

Externá motivácia je ako smrad, veľmi rýchlo si na ňu zvykáme – najmä pri manuálnych činnostiach, úkolovej mzde a pod. Aj keď je živená tlakom cez KPI a „musizmy“, funguje iba na obmedzenú časť vašich spolupracovníkov. Čím viac prevažuje kognitívny typ práce (napr. v softvérovej firme), o to menej funguje externá motivácia.

Verte sebe, dôverujte svojmu tímu ale preverujte ho. Rozvíjajte sa, inšpirujte vlastným príkladom a nasadením. To je najvhodnejšia forma riadenia. Delegujte na základe silných stránok a za každú činnosť a snahu sa poďakujte 😊.

Vaši lektori Barbora a Martin