Tento týždeň som mal vypracovať analýzu na vzdelávací projekt. Spoločnosť, ktorá ma oslovila, chcela zavádzať agilné projektové riadenie.  Ľudia už projekty riadili, ale takým babylonským štýlom. Každý, ako mu to prišlo najvhodnejšie, chýbala jednotná metodika, postupy a pravidlá, najmä pre komunikáciu. Meranie a vyhodnocovanie výsledkov bolo takpovediac ad hoc formou partizánskej zákopovej vojny. Čo tým myslím? Keď bolo treba niekoho uzemniť, tak sa vyťahovali na stôl jeho chyby a prešľapy v projektoch, hneď mal byť za čo skritizovaný… Ako som už písal v našich predchádzajúcich článkoch, ukritizovať niekoho k šťastiu sa ešte nikomu nepodarilo – teda aspoň podľa môjho vedomia nie. Hneď v úvode som si uvedomil, že tu chýba niekoľko základných pilierov, ktoré treba najprv pomenovať a spoločne vybudovať. Najzásadnejším problémom vo vzťahu ku kritike v tejto spoločnosti je však útek pred zodpovednosťou. Ľudia sa sťahujú do svojej zorbingovej gule. Ak od nich potom nadriadený niečo chce, môže to riešiť dvomi spôsobmi. Buď ich formou nátlaku a „musizmov“ vytiahne z komfortnej zóny za nohy, alebo im vysvetlí, čo od nich očakáva a stavia na ich vnútornej motivácii a silných stránkach.

Je na vás ako lídroch, aký spôsob si zvolíte, len majte prosím na pamäti, že aj vy máte okolo seba zorbingovú guľu. V procese zmien, ktoré sú v dnešnej hektickej dobe také rýchle a zásadné, záleží od vás, či budú ľudia ale aj vy z tých gúľ vystupovať kontrolovane, alebo nútene. Bolesť, ktorú pri tom dopade zažijú, či už fyzickú alebo sociálnu spôsobí u človeka opäť len potrebu vliezť si do svojej komfortnej zóny. Takto sa dostávate do negatívnej špirále. Áno, život začína mimo komfortnej zóny, ale robte to krok po kroku, vedome, plánovito a kontrolovane. Ideálne s ľuďmi, ktorí vedia, ako vám pomôcť. Rozhodnutie je zase len na vás.

Vaši step by step lektori Barbora a Martin